Torzia žalúdka

Pretočenie žalúdka je jedným z najväčších nebezpečenstiev predovšetkým pre veľké plemená psov. O príčinách a možnostiach prevencie tohto, často smrteľného, ochorenia sa vedú na Internete rozsiahle diskusie. Torzia žalúdka (angl. "bload") je pravdepodobne podmienená geneticky, do hry však vstupujú aj rizikové faktory, ako je stres, preťaženie, nevhodná strava, nevhodný čas kŕmenia či napájania, ale aj súhra nešťastných náhod.

 

Čo to vlastne torzia je?

Laicky sa dá vysvetliť asi takto:  Pes má žalúdok umiestnený horizontálne. Môžeme si ho predstaviť ako balón upevnený v dvoch bodoch v horizontálnej rovine. Keď ho naplníme a začneme s ním kývať (čo sa deje keď pes beží, alebo vystrája) veľmi ľahko sa pretočí a tým sa zauzlia jeho konce. Je to len veľmi, veľmi laický pohľad na problém torzie, len kvôli predstave. Torzia žalúdka vzniká podobným mechanizmom ako zdutie u dobytka. Potrava, ktorá sa dostane do žalúdka, môže vytvoriť plyny, čím sa objem žalúdka enormne zväčší a pri pohybe sa následne samotný žalúdok môže otočiť. Tým sa zaškrtia cievy, vzniká cievny kolaps a znemožnenie peristaltiky. Hlavné riziko v podstate tvorí potrava, z ktorej sa vo veľkej miere tvoria kvasnými procesmi plyny. A z čoho sa kvasením vyrába pivo a ražná? Z obilnín. Takže ak je pes kŕmený granulami, v ktorých je priveľa obilnín a málo kvalitných bielkovín, je väčšia pravdepodobnosť na vznik torzie. Tú môže spôsobiť aj zožlknutý, pokazený tuk v krmive. Aj keď je psovi podávaná kvalitná potrava, pri zvýšenom príjme tekutín, ak je brucho "napchaté do prasknutia" a pes behá a skáče, opäť môže dôjsť k torzii.

 

Torzia žalúdku sa prejavuje postupne 18-mi príznakmi:

1. zväčšenie objemu brucha

2. na pohmat ztuhnuté brucho

3. brucho bolestivé na dotyk

4. zvracanie peny alebo tekutiny

5. neúspešné pokusy o zvracanie

6. zrýchlené prehĺtanie (aerophagia)

7. nadmerné slinenie

8. zrýchlené dýchanie

9. nadmerné pitie

10. nechutenstvo

11. červené alebo bledé ďasná (teda nie prirodzene ružové)

12. nahrbený postoj v stoji alebo v ľahu

13. ľah či sed v nezvyklých polohách

14. pozícia, pri ktorej je predok pri zemi a zadok hore

15. zvíjanie sa

16. vyhľadávanie skrytých (tmavých) miest

17. neprirodzene kľudné chovanie

18. letargia

 

Príznaky nasledujú veľmi rýchlo za sebou a jedinou pomocou je včasné vyhľadanie poučeného veterinára! Pri podozrení na torziu žalúdka u vášho psa konajte okamžite. V žiadnom prípade návštevu veterinára neodkladajte na ráno.

 

Názory chovateľov sa líšia v tom, či je lepšie kŕmiť granulami, surovým, alebo vareným mäsom. Bolo by zavádzajúce napísať, že granule alebo mäso spôsobujú torziu. Rozhodne sa netreba plašiť, ale v lete pokiaľ necháte postáť dlhšie granule s nejakým vývarom, kde bola zelenina, môžu sa vo zvýšenej miere tvoriť plyny.   Ďalšou kapitolou sú psy, ktoré majú nedostatok tráviacich kyselín, zle trávia. V takých prípadoch môže byť torzia následnou komplikáciou.

 

Na druhú stranu nedá mi nespomenúť psa, ktorý je kŕmený kyslým mliekom, kukuričným šrotom a zvyškami potravín. Samozrejme o torzii nemá majiteľ ani potuchy a psovi sa darí pri najlepšom zdraví už viac ako 8 rokov pri nezmenených stravných návykoch. Podobne sú kŕmené aj mnohé psy na salašoch len srvátkou a čerstvým chlebom a tiež sa im darí dobre. Zrejme platí staré známe: že chorobnosť je priamo úmerná starostlivosti majiteľa.

 

Prevencia

V prípade kŕmenia granulami je potrebné vybrať kvalitnú značku granúl, kde obsah bielkovín nie je nastavovaný bielkovinami pre psa nestráviteľnými. Granule je lepšie podávať namočené, zaliate teplou vodou, aby granule napučali, ale nie, aby z nich bola kaša. Je todôležité hlavne pri kŕmení veľkých plemien. Najčastejšia príčina úhynu írskych vlkodavov je torzia žalúdka, a dlhodobým sledovaním prípadov torzie u vlkodavov sa ukázalo, že veľmi často vzniká po skŕmení suchých granúl.

 

Tiež si treba dávať pozor, hlavne v lete, a nekupovať granule a konzervy vystavené priamemu slnečnému svetlu. 

 

Z odborných kruhov som sa dozvedela ešte jeden pohľad na torziu žalúdka, ktorý sa mi zdá najpravdepodobnejší. V časoch, keď ešte žiadne psie granule neexistovali, nebolo počuť ani o torzii žalúdka. Podľa niektorých odborníkov je to tým, že vtedy psy prijímali klasickú stravu, ktorá obsahuje veľký podiel vody a preto má svoju primeranú hmotnosť. Žalúdok tak pravidelne dostal určitú záťaž nielen z pohľadu biochemického, ale aj fyzikálneho (zámerne nepíšem fyziologického). Hmotnosť potravy totoiž pri činnosti žalúdka zaťažovala celý závesný aparát žalúdka, ktorým je upevnený v dutine brušnej. Tento závesný aparát je tvorený tkanivami, ktoré sa tréningom spevňujú a urdžujú si svoju pružnosť.

 

Dnes, v dobe "granulovej" dostáva psí žalúdok podstatne menej vážiacu potravu, a teda závesný aparát žalúdka je aj podstatne menej trénovaný. So stúpajúcim vekom psa strácajú tkanivá držiace žalúdok svoju pružnosť a o to viac je žalúdok náchylný na pretočenie. Ja preto mojim psom dávam okrem granúl aj klasickú potravu, aj keď len 1-2x do týždňa. Vtedy im doprajem, nech si naplnia bruchá a potrénujú žalúdočný závesný aparát.

 

Veterinári a skúsení chovatelia ako prevenciu pred vznikom torzie žalúdka odporúčajú:

- kľud po jedle, žiadne behanie, skákanie na dvere, vítanie príchodzích vyskakovaním a pod.

- misky s vodou a kŕmením umiestniť do výšky hrudníka, nie na zem

- nedovoliť psovi "nachliapať" sa veľa vody naraz; zvlášť nebezpečné je to v prírode z potoka, kde ešte psovi trčí zadok hore brehom a hlava je dole v potoku; rozumnejšie je na vychádzky nosiť psovi vodu vo fľaši

- neskrmovať miešanú potravu - teda granule zmiešané s vareným doplnkom (cestoviny, ryža, mäso)

- nikdy!!! neskrmovať už nakvasenú potravu (ak pes nedoje namočené granule alebo varenú stravu a nechá sa mu to v miske celý deň)

- nekŕmiť niekoľko hodín pred pohybovou aktivitou, či pred jazdou autom

- nekŕmiť aspoň hodinu po výraznej pohybovej aktivite

- pri manipulácii s ležiacim psom neprevaľovať psa z boka na bok cez chrbát, ale v prípade nutnosti cez brucho

- včas si zaistiť skúseného veterinára, ktorý je ochotný zakročiť v akúkoľvek dobu

 

Torzia sa dá predpokladať u všetkých veľkých psov s hlbokým hrudníkom. Objavila sa však aj u írskych setrov a operovaná bola aj u jazvečíka a malého bradáča. Na poprednom mieste, bohužiaľ, stoja nemecké dogy. Na otočenie žalúdka už uhynulo niekoľko bobtailov, a to na základe nesprávneho otáčania psa na česacom stole cez chrbát. Keďže torzia neobchádza ani hovawartov, je dobré túto pohromu poznať, vedieť jej predchádzať a v tom horšom prípade včas rozoznať príznaky, čo môže nášmu psovi zachrániť život.

 

Ani absolútnym dodržovaním všetkých odporúčaní nebudeme mať 100% istotu, že nášmu miláčikovi torzia nehrozí. Riziko však bude podstatne menšie.

 

Torziu nemožno podceňovať a pri prvom podozrení je absolútne nevyhnutné sa obrátiť na veterinára. Najlepšie takého, ktorý o tomto onemocnení vie a ktorý je vybavený na operačný zákrok. Pre takéto prípady je potrebné mať možnosť veterinárovi kedykoľvek telefonovať, či v dennú, či v nočnú hodinu.

 

Zo skúseností chovateľov, veterinárov a účastníkov internetovej konferencie "canis" zozbierala a zostavila.

 

autor: Mgr. Martina Babíková

Späť na Odborné témy