História plemena
HOVAWART je podivuhodné, cudzokrajne pôsobiace meno pre psie plemeno. Je to však staronemecké meno, ako sa môžete dočítať na nasledujúcich riadkoch o pôvode hovawartov. Hovawart je ako plemeno chovaný a tiež registrovaný v plemennej knihe od roku 1922. Ale napriek tomu, že jeho pôvod siaha do stredoveku a teda jedná sa o starú psiu rasu, z ktorej pochádzajú aj druhé podobné plemená, je ešte stále označovaný za zriedkavé plemeno. Pritom „hovewart" je spomínaný a celkom presne opísaný Eike von Repkowom už v roku 1230 v „Saských zrkadlách" t.j. v saskom zákonníku. Eike von Repkow bol ako dojča po jednom lužicko – srbskom prepadnutí rodičovského hradu zraneným hovawartom dovlečený k susednému hradu a tak zachránený.
Čítaj ďalej
Štandard plemena
Za definíciu štandardu plemena je vždy zodpovedná krajina, z ktorej plemeno pochádza. V prípade hovawarta je to Nemecko. V krajine pôvodu sa prikladá veľký význam dobrému zdravotnému stavu. Najmä výskyt dysplázie bedrových kĺbov (DBK) bol dlhoročnou selekciou značne znížený. Očakáva sa, že v tejto snahe budú pokračovať všetky chovateľské kluby. Hovawart je silný, stredne veľký, dlhosrstý pracovný pes, s dlhšou stavbou tela. Rozdiely obidvoch pohlaví sú dobre viditeľné, predovšetkým v tvare hlavy a v celkovej telesnej stavbe.
Čítaj ďalej
Prečo Hovawart s preukazom pôvodu
Producenti „bezpapierových" šteniat sú rôzni: sú takí, ktorí sa dočítali, že sučka musí mať v záujme zdravia aspoň jeden vrh (čo mnohé odborné štúdie popierajú). Títo väčšinou pri jednom vrhu skončia, a sučka i šteniatka majú primeranú starostlivosť. Väčšina z nich sú ale „množitelia", ktorým ide iba o finančný zisk pri minimálnych výdavkoch a námahe. Sučky bývajú často doslova „žmýkané", dva vrhy za rok, odchovy v nevyhovujúcich podmienkach, predávané šteniatka sú neodčervené, nezaočkované a nesocializované!
Čítaj ďalej
